Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Dohľadávky ISHV 2011 Ottenstein-Peygarten, Rakúsko.

foto

      Na prvej porade rozhodcov v stredu večer, menoval hlavný rozhodca Wolfgang Retschitzegger z Rakúska, desať rozhodcovských skupín. Skupina číslo 5, vedúci skupiny František Vrlík , Peter Slatko Hirschmann, Helmut Neubacher z Rakúska. Táto skupina posudzovala záprah z Rakúska. Skupina číslo 8 vedúci Franz Dal Ponte Švajčiarsko,Tibor Gešvandtner KCHF, Miehlich Paul KBGS Nemecko, posudzovali záprah z KBGS z Nemecka.  Skupina č 9, vedúci Bertrand Bickel Francúzsko, Erich Gassner Rakúsko a Ing. Peter Grellneth. Bola prijatá zásada, že vodič po vylosovaní štartovného čísla si zároveň vylosuje aj rozhodcovskú trojicu, ktorá ho bude posudzovať počas trvania dohľadávok. Našu skupinu č.9 si vylosoval Branislav Porubčanský s päťročnou sukou BF CESSY z prameňov Turca. Bola to určitá výhoda vzhľadom na to, že bol možný dohovor s rozhodcami. Ja som zároveň robil tlmočníka. Je to základná podmienka pri dohľadávkach, aby každý mal jasno, čo sa požaduje a vyskytne počas dohľadávky. Všeobecne platí zásada pracovať bez korony, iba pri vopred určených dohľadávkach sa korona zúčastnila na dohľadávke.

                Všetky práce boli pridelované a nelosovali sa, čo je u nás nezvyčajné.

Ing. Peter Grellneth, rozhodcovská skupina číslo 9.

                Prvá práca nám bola pridelená vo štrvrtok popoludní, vo vojenskom priestore, kde bola korona neprípustná, ako kontrolný pes overiť prácu poľského psa. Nastúpili sme na značne zdevastovaný nástrel, kde sa nám nepodarilo nájsť žiadne znaky, farba, striž, zápory. Ani tretie nasadenie suky na nástrel nepotvrdilo žiadne znaky a prehlásili sme podobne, ako predchádzajúca skupina, jelenicu za chybenú. Strelec nakoniec potvrdil, že je to možné, lebo musel vystreliť rýchle a bez dôkladného zamierenia.

                Druhá práca v piatok s povolenou koronou bola plná očakávaní. Večerný postrel diviaka bol hlásený so St.Margareten in Burgenland. Čakalo nás 200 km cesty na hranice s Maďarskom. Suka bola nasadená na nástrel po 17 hodinách. Vodič Branislav Porubčanský na nástrele, ktorý bol na krmení,  kde bolo veľa čerstvých stôp po diviakoch, nezistil žiadne znaky. Suka po predcíznej nosovej práci vyselektovala stopu poraneného diviaka a prvú farbu ukázala v húštine asi po 30 metroch. Po 130 metroch sústredenej, kľudnej a dôkladnej nosovej práci našla v húštine asi trojročnú diviačicu zhasnutú. Rozhodcovia v superlatívoch hodnotili dôraznú nosovú prácu suky v sťažených podmienkach čerstvých stôp diviakov a neúspešnej dohľadávke, ktorú vykonal strelec ešte večer so psom. U nás by bola dohľadávka hodnotená v III. cene, žiaľ podľa štatútu ISHV sa dĺžka práce na remeni do 300m nehodnotí.

                Tretia práca bola pridelená v sobotu, južným smerom, v údolí Dunaja, v Habsburských lesoch. Ranný postrel sika jeleňa. Na nástrel sme dorazili asi o 11 hodine. Podľa vyjadrenia lesníka (nebol strelec) jeleň po rane padol na chrbát a zostal ležať asi 5 minút. Potom sa zdvihol a váhavo vkročil do hustej mladiny. Vodič na údajnom nástrele nenašiel žiadne znaky, čo svedčí o tom, že nástrel nebol správne označený. Ani suka nevenovala tomu miestu pozornosť, ale prešla ďalej asi 20 metrov, kde prejavila záujem o stopu a poračovala v smere úniku jeleňa. V lese asi po 40 metroch sa našla prvá kvapka farby ako špendlíkova hlavička a neskôr ešte asi tri. Vzhľadom na to, že sa predpokladala rana na chrbtový trn a teda nemožnosti dôjsť takto poraneného jeleňa na remeni, upozornil nás vodič, že pri prvej príležitosti bude vypúšťať suku na durenie. Po sledovaní stopy asi 550 sa suka hlasito žiadala na vypustenie. Vodič predpokladal pri odskoku hľadaného siku a preto požiadal na súhlas na vypustenie. Tento krok sa považuje za najdôležitejší v celej dohľadávke. Nakoľko počas dohovoru jeleň získal dostatočný náskok a suka ho nezastavila.  Vrátila sa po asi 20 minutách a pravdepodobne    ani nebola v kontakte s jeleňom, lebo hlas v členitom teréne sme nezaznamenali. Vodič ukončil dohľadávku ako ľahko poranený kus a pre pokročilý čas nepokračoval ďalej v práci na remeni. Predpokladal, že počas durenia sa jeleň vzdialil na 4 až 5 km a teda v reálnom čase nebol dohľadateľný. Aj rozhodcovia v tomto duchu hodnotili prácu a vzhľadom na veľkú vzdialenosť a pokročilý čas, ani  nedoporučovali pokračovať v práci kontrolným psom. Výsledok ľahké poranenie a nedohľadateľný kus.

                Ďalšiu prácu sme nemali možnosť vypracovať. Pre všeobecný nedostatok prirodzených prác boli hodnotené iba 4 farbiare a to v poradí: Švajčiarsko I.cena, Francúzsko II.cena, Italia a Hirschmann oba v III. cene. Podľa vyjadrenia hlavného rozhodcu sa pri ISHV dohľadávkach nejedná o skúšky a teda ani nutnosť hodnotenia v cenách a určovaní poradia. Veď každý klub nominuje ten najlepší pracovný material. Vodiči a farbiare ukázali dostatok kvalitnej práce na remeni a to je podľa nich rozhodujúce. Šesť psov bolo bez hodnotenia. Zaujímavosťou bolo, že aj vyfaulovaný pes neskorším víťazom, pokračoval ďalej v dohľadávkach. Vodiči z Rakúska, BGS z Nemecka, Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka neboli hodnotení. 

Tibor Gešvandtner

Spolu s nemeckým rozhodcom som bol zaradený do 8. skupiny, vedúcim ktorej bol švajčiarský rozhodca Franz Dal Ponte. Našu skupinu si vylosoval vodič BF z nemeckého klubu BGS. Bol to profesionálny dohľadávač, čomu zodpovedala aj kondička jeho aj psa. Psovod bol oblečený v ťažbárskom obleku s prilbou a tvárovým ochranným šiltom, rukavicami, tromi vysielačkami, GPS na psa a červeno-bielou ekologickou páskou na značenie stopy. Vyzbrojený bol 30 cm zaväzákom a guľovnicou na trakovom remeni upnutým na pažbe a koncom hlavne. Pes bol vedený v postroji na krikľavo oranžovom remeni. Na krku mal dve výstražné pásky s číslom mob. a adresou.  Na otázku koľko mal tento rok dohľadávok, odpovedal, že mal okolo 200 nasadení z toho asi 100 úspešných. Bol spokojný, že má 50 % úpešnosť. Aký to rozdiel oproti naším výkazom dohľadávok, kde mnohí uvádzajú 14 nasadení a 14 úspešných.

Prvý pracovný deň, sme presedeli na izbách, nemali sme žiadnu prácu. Na druhý deň ráno, sme šli 200 km k maďarským hraniciam dohľadávať jelenča. To po výstrele  pokleslo na zadok, na čo sa zodvihlo  a odbehlo. Domáci sa pokúšali jelenča dohľadať vlastným psom. Keď sa to nepodarilo, požiadali o psa zo skúšok ISHV. Pes na 17 hod. stope našiel nástrel, farbu a kúsok svaloviny. Zhruba po 100 m bola kde tu farba pozorovaná na zemi a obterok na tráve. Potom sa farba stratila a šli sme cca 2 km bez farby. Vodič sa po dohode s rozhodcami pokúsil o druhé nasadenie od nástrelu. Po asi 1 km hľadania vodič vyhlásil, že je to ťažko dohľadateľné a aby sa použil kontrolný pes. Ten potvrdil tvrdenie nemeckého vodiča a kus bol vyhlásený za nedohľadateľný.

Na tretí deň sme preverovali údajný postrel  jelenčaťa, ktoré mohlo byť ale aj nemuselo zasiahnuté na spoločnej poľovačke z posedu vo vysokej tráve cca 2 m, kde sa na tom istom mieste ulovili 3 kusy vysokej. Údajný nástrel bol označený červenou páskou. Robili sme dva predsledy, jeden malý, kde sa narazilo na diviaky zaľahnuté v tráve. Aká to drzosť neďaleko miesta, kde sa strieľalo a vyvrhovalo. Vo vojenskom priestore sú na streľbu zrejme zvyknuté.  Druhý väčší predsled - najprv pes našiel farbu a začal stopu sledovať, ale tá bola od auta, ktoré odvážalo ulovené kusy.  Potom sme zdvihli zdravého jeleňa, holniaka a jeden delostrelecký projektil priemeru nad 100 mm. Psovod si ho v rukách obzeral ale my sme radšej kratšou cestou ustupovali. "veď čo keby", škoda, že sme nemohli psa hodnotiť, ale ako hovorí vedenie ISHV "nezáleží koľko psov bude hodnotených alebo kto vyhrá, dôležité je, že sme sa stretli. Tu sú všetky psi výborné".

Na druhú stranu:

Táto dohľadávka viedla od nástrelu po celý čas v dubovom výmladkovom 30-40 ročnom poraste husto prerastenom krovinami a tŕním. Tu som pochopil správnosť výstroja psovoda. Rozhodcovia a korona sme výraznejšie farbili s poškriabanín tváre a rúk ako hľadaný kus. Nehovoriac o dotrhanom šatstve.