Pri Slovenskom poľovníckom zväze

VI. ročník Memoriálu im. Ks. Benedykta Gierszewskiego 2011

 fotogaléria

       V dňoch 11. – 13. novembra 2011 sa uskutočnil v poľských štátnych lesoch Nadlesnictwa Opole VI. ročník  skúšok farbiarov - Memoriál Benedykta Gierszewskiego. Sú to každoročne organizované medzinárodné skúšky, kde sa posudzujú iba prirodzené dohľadávky zveri, ktoré sa na spoločných poľovačkách porania a z nástrelu odbehnú. Práce psov sa posudzujú podľa poľského skúšobného poriadku pravidlami hlavných skúšok.

       Hlavným organizátorom boli Opolské štátne lesy ZO PZL v Opole spolu s Klubom Posokowca Czlonkiem ISHV. Hlavný štáb rozhodcov tvorili predseda klubu Jan Knierznowski, hlavný rozhodca memoriálu Wojciech Galwas a asistent Jerzy Sokól, ktorý posudzoval tiež na dohľadávkach. Ekipu domácich rozhodcov doplňovali Piotr Jablonski, Wojciech Lazewski, Jerzy Karaszewski a Pawel Bocianowski.  Na základe pozvánky a podľa rozhodnutia výboru klubu chovateľov farbiarov na Slovensku boli na skúšky delegovaní – vodič Ing. Ľudovít Pitoňák so sukou BF BORA Liptal a rozhodcovia Ing. Branislav Baka a MVDr. Tibor Želtvay. Domáci poľský klub reprezentovali bavorské farbiare ASSIPATTLE Airgialla s vodičkou Joanou Wisniewskou, BABKA Cytrynowa Hazba a AMATOR z Brzezinskiej Kniei s vodičom Mikolajom Wlolawskim a CYRUS Zimny Trop s vodičom Michalom Fornalczykom. Okrem slovenskej účasti na skúšky delegoval českomoravský klub chovatelů barvářu p. Ladislava Varvařovského so sukou HF CINA z Prokopské hájenky a rozhodcov Miroslava Goru a Jozefa Koubu. Maďarskú skupinu tvorili vodič Csaba Vajda so sukou BF JUDY von Militzer´s Meute a rozhodca János Zilai.

Večer 11. novembra po príchode a ubytovaní v penzióne „Pod Borem“ v obci Pokoj bola krátka porada rozhodcovského zboru týkajúca sa organizačných zabezpečení skúšok. Bolo rozhodnuté, že práce zahraničných psov budú posudzovať vlastní zahraniční rozhodcovia a domácich poľskí rozhodcovia. Nasledujúci sobotňajší deň privítal všetkých účastníkov ranným mrazíkom a po raňajkách sa všetci presunuli do centra Swiewciny, kde sa uskutočnil otvárací ceremoniál, vylosovanie štartovných čísel a losovanie prác. Maďari vylosovali jeleňa, M. Fornalzzyk s Cyrusom diviaka - lonštiaka. Náš reprezentant nemal úplne šťastnú ruku pri losovaní. Vylosoval diviaka, ranný postrel a musel aj s rozhodcami čakať až do 13:00 hod. Miestny vedúci poľovačky, ktorý nás zaviedol na nástrel neposkytol vodičovi ani rozhodcovi žiadne informácie – či bol kus v skupine, akým kalibrom bolo ranené a pod. Bolo to strieľané v behu.  Druhým rozhodcom bol na práci poľský priateľ Jerzy Karaszewski, ktorý dobre poznal terén. BORA po nasadení na nástrele ukázala farbu, ktorá potvrdzovala poranenie svalového charakteru a vyrazila po stope. Prvých 100 m prešla výborne. Farby bolo na stope zo začiatku veľa, postupne sa tratila. Na druhej stovke potom sa intenzita farby na stope znížila tak, že sme nachádzali kvapky približne každých 30 - 40 m., Suka potom asi 4 – 5 krát evidentne zišla zo stopy, menila smer postupu, pravdepodobne po križujúcich sa stopách, ktorých bolo neúrekom, ale vždy sa sama opravila a našla farbu, ktorá  nám zakaždým potvrdila správnosť postupu. Po asi 250 m sa farba stratila úplne a Ľudo ukázal ako dôveruje suke. Nechal ju voľne pracovať, avšak postup bol veľmi pomalý. Suka sa často vracala preverovala si správnosť no stále nás viedla v jednom smere a asi po 450 m našla farbu, čo potvrdilo jej kvality a trpezlivosť vodiča. Ďalších 800 m bez nájdenej farby nás viedla veľmi pomaly, mnoho krát menila smer, vracala sa späť, ale stále na voľnom dlhom, plnom remeni,  vodičom iba ústne povzbudzovaná. Nebola žiadna možná kontrola správnosti a priznám sa už som začal pochybovať o jej správnosti postupu. Nakoniec asi po 1400 m od nástrelu nás zatiahla cez oplotenie do riadne diviakmi rozrytého asi 5 ha porastu topinambur. Ľudo jej skrátil farbiarsky remeň na polovicu a asi po 15 minútovom blúdení v hustom poraste sa dlhšie pristavila pri hrubej stonke jedného ľudovo nazývaného jeruzalemského artičoka a potvrdila, že som sa mýlil, keď som pochyboval o jej kvalitách. Na stonke topinamburu bol asi vo výške 30 – 40 cm oter farby. Podľa stôp v mäkkej hline bolo evidentné že diviak došiel k čriede, ktorá ho odviedla cez diery v pletive na opačnej strane topinamburového porastu. BORA nás odviedla za pletivo do vysokého lesa a tam sa začala krútiť, menila rôzne smer, ukazovala nám iné stopy a po určitej chvíli keď už mala toho dosť, po konzultácii,  rozhodcovia uznali kus za nedohľadateľný s ľahkým svalovým poranením a  ukončili dohľadávku.

       Na druhý deň nás smola neopustila a Ľudo si vylosoval lonštiaka. Pridelení bol na posudzovanie aj Ing. Braňo Baka. Od nástrelu BORA prvých 500 m perfektne držala pofarbenú stopu,  až po okraj lesa. Je treba poznamenať, že farba bola svalová a videla sa ešte svetlejšia ako deň pred tým. Tu asi 30 krokov od konca lesa pred ňou vyskočila srnčia a Ľudo musel suku asi na 15-20 min odložiť a ukľudniť. Na tejto práci bola aj koróna – asi štyria domáci poľovníci a tiež domáci rozhodca Jerzy Karaszewski, ktorý poznal terén, ale rovnako ako my tiež nevedel o včerajšom postrele iného diviaka blízko našej stopy. Po upokojení suky pokračovala dohľadávka lonštiaka, ale už nie tak plynule. BORA  začala meniť smer, vracala sa, overovala, krútila, až nás vytiahla von z lesa na pobránenú oráčinu, z ktorej vykukovala veľmi riedka asi 3 – 4 cm vysoká ozimina. Jeden z domácich poľovníkov šepol rozhodcom, že honci videli na druhej strane poľa asi 600 m od nás vchádzať diviaka do lesa. Suka nás viedla po mäkkej hline, ktorá bola stopami diviačej, jelenej a inej zveri tak husto poprechodená, že nebolo možné kontrolovať správnosť stopovania.

       Na druhej strane poľa pred okrajom lesa bolo už vidieť na správaní sa BORY, že nemá stopu, preto  sa rozhodol Ľudo vykonať predsled v asi 100 m oblúku okrajom lesa. Žiaľ suka sa nechytila a preto skúsený vodič ohlásil rozhodcom, že sa vráti späť asi 650 m na poslednú farbu. Prechod späť bol pomalý, každý z nás niesol kilogramy lepkavej  hliny na svojich vibramkách. Asi v polovici poľa domáci dvaja poľovníci z koróny cestou tam videli na hline farbu, ale miesto už nedokázali ukázať rozhodcom. Preto sa išlo na poslednú označenú farbu až do lesa.  Z poslednej farby BORA vyrazila v smere, ale po chvíli sa skrútila oblúkom doprava a viedla nás popri ohrade dobrých 250 m do borovicovej hustej mladiny, kde to bolo od diviačej zveri maximálne husto schodené a preryté. Boli tam ležoviská, množstvo trusu vytreté a zošúchané kmene mladých stromčekov. V tomto schodenom bludisku BORA skončila svoje účinkovanie na skúškach. Po prekonzultovaní práce rozhodcami sa uznal kus za nedohľadateľný s ľahkým svalovým poranením a vysvetlilo sa, že farba ktorú našli členovia koróny na poli bola zo včerajšieho poranenia  iného diviaka. Lonštiak v skutočnosti z lesa na pole nevyšiel, ale pridal sa k čriede a s ňou unikol. Obe práce boli veľmi podobné, stopy mali stárie 4 hod. a farba bola iba v začiatku, potom sa zrejme ľahšie poranenia zatiahli, prestali farbiť, zver nikde nezaľahla, diviaky došli čriedu a spolu unikali. 

Za povšimnutie uvediem heslovite tri najlepšie hodnotené práce farbiarov na memoriáli.

• BF CYRUS Zimny Trop s vodičom Michalom Fornalcyzkom – postrel diviaka, 30 hod stará stopa, zo začiatku farba, potom bez farby 1,5 km, v húšťave vypustený na durenie, 500 m duril, diviaka staval a vodič ho dostrelil, hodnotený v I.cene a v 1.poradí

• BF JUDY von Militzer´s Meute s vodičom Csaba Vajdom z maďarska – postrel jeleňa, 26 hod. stará stopa, na remeni 1 km, potom vypustená, durila jeleňa 700 m, potom jeleňa zastavila a poľský poľovník ho dostrelil, štrnástoráka. Práca ohodnotená v I. cene v 2. Poradí

• HF CINA z Prokopské hájenky s vodičom Ladislavom Varvařovským z Čiech – postrel jeleňa šestoráka, nástrel bez farby, po asi 30 krokoch kvapka farby, stopa po 350 m do potoka, potom znova remeňová práca, vypustená sa vrátila mala jednu opravu, vrátená na poslednú farbu, potom znova na remeni až k jeleňovi, celá práca v dlžke asi 3 km, hodnotená v II.cene v 3. poradí

  Každý z účastníkov mal prácu, niektorí aj ďalšiu, buď to samostatnú, alebo ako kontrolný pes. Na záverečnom nedeľnom ceremoniáli boli hlavným rozhodcom vyhodnotené dva bavorské psy v I.cene, jedna hanoverská suka v II. cene a jeden bavorský farbiar v III. cene, tri psy boli hodnotené bez cien podľa počtu získaných bodov iba v poradí. Prví traja získali                      krásne poháre. Hodnotné ceny obdržali všetci vodiči a upomienkové dary dostali aj rozhodcovia.      

Slávnosť vyvrcholila programom skupiny RABIEC loveckých trubačov a potom po  slávnostnej večeri nekonečnými diskusiami poľských, českých, maďarských a slovenských farbiaristov.

                                                                                         Farbiarom zdar !

                                                                                                          Tibor Želtvay