Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Dohľadávka vlka

Ten výstrel ma samého prekvapil. Nebola to istá rana, išla rýchlo a bez možnosti riadne zacieliť, ale kto by nevystrelil. Pri vlkovi po výstrele vždy čakám aspoň hodinu, tam už nič neurýchlim, tak to bolo aj teraz. Po dobrej hodine som vzal farbiarika, ideme na nástrel, tak sa preveď. Ešte sme sa len blížili k predpokladanému miestu nástrelu a už hlásil. Behal po lúke a hlasom mi oznamoval, že sa tu voľačo dialo. Dyk , môj 2 ročný psík má s vlkmi skúsenosti a vlčiu stopu hlási, no kde je v tomto prípade vlk? Ani kvapka farby, nič na nástrele, nič v okruhu 30 metrov, NIČ. Moje očakávanie rýchlo aj vďaka poriadnemu mrazu vychladlo. Minul som, ten pocit sa ťažko rozdycháva, no nebolo to prvý krát, čo už. Po 10 minútach som privolal farbiarika, pohladil, upokojil a tichým prosiacim hlasom posmelil "Hľadaj". Pes podišiel zo 7 metrov odo mňa a na jednom mieste dlho nasával pach. Podišiel som k nemu, sklonil sa, nič tam nebolo. No pes stál a voňal. "Skús , hľadaj" znovu som ho posmelil. Pomaly sa vybral lúkou pomedzi trávu a zamieril do lesa. Ja sklonený k zemi za ním. Prídem k lesu, nič. Stromy, potom malá lúčka a poriadna huština, pes bol 30 metrov predo mnou tak som šiel za ním, nič žiadna farba. Predieral som sa pomedzi stromy keď sa pes z nejakých 40 metroch ozval, najprv bolo počuť ako pobehuje, keď som sa k nemu blížil jeho hlas sa už ozýval s jedného miesta. Zaplavila ma nádej, tých posledných niekoľko metrov som doslovne preletel. Dyk stál nad vlkom a hlásil. Sklonil som sa, ticho bez slova som hladil psa aj vlka. Načo tu slova. I jeden i druhý si zaslúžia moju úctu i vďaku. Bola to vlčica, vážila 32 kg, v kohútiku mala 73 cm. Strela ňom preletela trochu šikmo pod chrbticou v oblasti  slabín, s výstrelu trčal kúsok črievka, farba bola všetka vo vnútri  . Strieľal som W 243. Od nástrelu bola vzdialená cca 90 m. Či by som ju našiel aj bez psa? Neviem, ani to neriešim, no Dyk si zaslúži pochvalu.

Jaro Hudáč