Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Príjemné pošteklenie, dohľadávka vlka

    Sobotné ráno niečo pred 7-mou hodinou ma zobudil telefón „Potrebujem pomôcť, strieľal som na vlka, počul náraz no farbu nemám“. Takáto prosba sa neodmieta veď s dohľadavkami vlka už mám so svojimi farbiarikmi aké také skúsenosti /je to dvojciferné číslo/ tak som privolil. „Príď okolo 9-tej hodiny, ak si ho trafil necháme ho zaľahnúť“. Neviem prečo ale bol som celkom pokojný, možno ak kôli slovám mojej manželky „Je to rovný chlap, priala by som mu to“. Priateľ prišiel, tak sme vyrazili. Nevedel presne určiť nástrel iba zhruba miesto pohybu 4-roch vlkov. Strieľal na posledného v pohybe. Farbiarika som nahodil na dlhú 8-metrovú šnúru a nechal pracovať. Urobil niekoľko veľkých esičiek ovoňal trsť vysokej trávy od hora až dole, napol remeň a šli sme. Najprv dole z hrebeňa, potom 90 stupňov doľava po vrstevnici.  Prvú farbu som našiel zhruba po 150 metroch, zavolal strelca a pokračovali  70 metrov ďalej. Prudko doprava , do doliny cez potok do proti svahu. Pred húštinou dvihol hlavu a pomalším tempom ju začal preverovať. Farbiarik ukázal ležovisko, no vlk tam nebol. Dve väčšie osmičky, jedno esičko a poďme ho o 180 stupňov naspäť, no už bez farby. Znovu do potoka, cezeň ešte niekoľko krokov a stáli sme nad vlkom, bol zhasnutý. Strelcovu radosť ťažko opísať, prvý vlk je ako prvá láska, na to sa nezabúda. Gratulácie, obdiv nad vlkom, farbiarik ho pekne hlásil pocity, ktoré prajem dopriať každému vodičovi. Vlk bol samec vážiaci 41 kg, nádherne vyfarbený. Strela vošla trochu vzadu  do bachora, vyšla zadným rebrom aj tak dokázal urobiť okolo 450 metrov. Stárie stopy 3 hodiny. Nádherná sústredená práca psa s nízkym nosom bez zjavného strachu, no rešpektujúc druh dohľadavanej zveri, veď to nie je jeho prvý vlk.  Správne vedený farbiar s možnosťou pohybu v prírode, prirodzenej práce a kontaktu zo zverou je schopný dohľadať všetko. Nech nám aj naďalej robia farbiare radosť z úspešných dohľadavok. Jaro Hudáč