Pri Slovenskom poľovníckom zväze

Nebezpečná dohľadávka srnca

Ďalšiu vzácnu príhodu som zažil v období, keď sme v našej chovnej stanici, z Petrovskej doliny očakávali radostnú udalosť, a to narodenie prvých šteniatok. Mal som prísny zákaz od manželky, vykonávať akékoľvek dohľadávky a ja som jej dal plne za pravdu. V prvý júnový podvečer mi zavolal nešťastný kamarát z cudzieho združenia, že postrelil nádherného srnca a nemôžu ho nájsť. Toľko prosil o pomoc, až som pristal. Veď čože taký srnček môže sučke ublížiť a pôrod je až o tri týždne. Zavčas zrána nakladám Cibu do auta. Na svitaní som u kamaráta, chudák celý je zronený. Vime, že je to dobrý strelec, čo sa v teréne aj potvrdilo. Zakvitnutá júnová lúka nás víta prenádhernou vôňou ktorú pretkávajú kvapky rosy a obšťastňuje doznievajúce cvrlikanie cvrčkov. Ideálne javisko na odohrávanie sa ľúbostných radovánok srnčej zveri. Cibu som nasadil na domnelí nástrel, avšak so zdvihnutou hlavou pokračujeme priečne cez lúčku a po 30m ukazuje pečeňovú tmavú farbu, ktorá smeruje do neďalekej remízky. Sučka pevne zaľahla do remeňa a vedie ma nedočkavo, ale akosi opatrne do hustej sihliny. To čo nasledovalo neprajem prežiť nikomu. Z hustého tŕnia sa ako lokomotíva na mňa vyrútil obrovský kanec. Nevedel som čo skôr, len som odhodil remeň z ruky a zreval: "POZOR"! A Cibka, moja verná sučka sa tomu rozbesnenému, zježenému zvieraťu vrhla rovno na hlavu a tým ma zachránila pred priamym útokom. Strhol som z pleca guľovnicu a nerozmýšľajúc nad zákazom lovu kancov som diviaka streli rovno do hlavy. Sučka zostala privalená jeho 150kg telom. Už som to videl najhoršie a spomenul som si ako mi pred rokmi podobný zver zabil šesťročného psíka Frana. No sučka sa okamžite vytiahla a celá natešená mi oblizla tvár. A ja vzal som jej hlávku do dlaní a ďakoval som sv. Hubertovi, že je celá. Zase sa potvrdili slová môjho priateľa Jana Válku, že "nezáleží na tom, koľko kusov zveri ti farbiar dohľadá, ale na tom, či sa v kritickej chvíli postaví pred teba, alebo za teba." Ako sa tam ten kanec dostal?!  Diviak dohľadal pekného srnca ešte v noci, to sa pri vývrhu aj potvrdilo. A kým sme ho našli my, stihol zožrať polovicu srnca. O tom, že sme 105 bodového srnca a 113 bodového kanca šťastne zapili radšej písať nebudem. Najkrajší darček som však dostal, keď nám sučka CIBA o 19 dní vrhla a odchovala sedem nádherných a zdravých šteniatok.

                                                                                   Farbiarom zdar!!!                           Pavol Žídek